Dcéra Bellatrix. - Známa neznáma

Hrozivo sa vzniesla do vzduchu. Reťaze zavŕzgali v pántoch, ale nepraskli.
Voldemort sa kruto zasmial a kúzlo zrušil.
Padla na podstavec a zostala nehybne ležať. Na tvári mala škaredé škrabance a habit od krvi.
Voldemort sa dotkol jej krku.
„Žije,“ povedal a usmial sa. „Priveď ho.“
Rabastan odišiel po chvíli sa vrátil.
Vedľa neho stál dementor.
Harry ucítil ten známy chlad, ale teraz ho to netrápilo. Zrazu si uvedomil, čo chce Voldemort urobiť.
Dementor sa kĺzal k podstavcu.
Voldemort ustúpil bokom.
„Je tvoja.“
Dementor si zložil kapucňu a naklonil sa k Tamariným ústam.
Obláčik čierneho dymu vletel do jej úst. Po chvíli Harry uvidel malú žiarivú zlatú guľku.
„NIE! PRESTAŇTE!“
Rabastan sa zaškeril a umlčal ho kúzlom.
Dementor chcel guľku polknúť, ale Voldemort ho odohnal prútikom. Guľka začala klesať a chcela vlietnuť späť, ale Voldemort ju kúzlom zastavil.
„Odveď toho dementora,“ prikázal Rabastanovi.
Rabastan sa uklonil a šiel k dementorovi. Voldemort sa zahľadel na tú guľku a potom na väzňov.
„Viete, rozbiť dušu je veľmi ťažké. Ale nie nemožné,“ povedal. Švihol prútikom a guľka sa zmenila na tenkú zlatú nitku a vznášala sa vo vzduchu.
„Majiteľ musí byť slabý, veľmi slabý.“
„Prečo nám to hovoríte?“ vykríkla Hermiona.
Voldemort sa kruto zasmial.
„Keď sa duša rozdelí, už sa nedá spojiť,“ povedal potichu. „No čo, Bella. Nechceš sa ešte raz pozrieť na svoju dcéru. Kým z nej nespravím niečo... podobné mne?“
Bellatrix pokrútila hlavou, zdalo sa, že plače. Celá sa triasla a nedokázala vydať zo seba hláska.
„Tak dobre,“ povedal Voldemort. „Sarna ligas nala en.“
Nitka sa začala napínať a čudne skrúcať, ale nepretrhla sa.
Voldemort sa zaškeril a zložito švihol prútikom.
Nitka sa vyrovnala a nad ňou sa zjavila žiariaca sekera.
Voldemort sa kruto zasmial a sekera preťala nitku.
Ozval sa hrozný, neľudský ženský krik.
Miestnosťou preletel závan studeného vetra.
Vietor pominul. Harry sa pozrel na nitku. Kúsok, ani nie sedmina na oddelila od zvyšku a teraz sa vznášala vedľa .
Voldemort sa usmial a prútikom naviedol kúsok k zničenému prsteňu.
Zlatá nitka zmizla v prsteni a ten zažiaril zlatým svetlom. Keď svetlo zmizlo, Harry vykríkol od zdesenia. Prsteň bol znova celý. Nepoškodený.
Voldemort sa víťazoslávne zasmial. „Funguje to!“
Opatrne zdvihol prsteň.
„Funguje.“
Keď už si Harry myslel, že im nič nepomôže, niekto sa k nim premiestnil.
„Ticho,“ šepkal ženský hlas,
„Kto ste?“
Žena mu neodpovedala. Odviazala Tonksovú a potom jeho a Hermionu.
Spod kapucne jej boli vidieť dlhé čierne vlasy.
„Ako si vedela?“ šepla Tonksová.
„Zabudla si... kedysi som aj ja bola smrťožrútka,“ odvetila žena.

/Len taká rečníčka otázka. Kto je podľa vás tá žena? Komenty ako vždy potešia. Avada./